Profil školy, Školský poriadok

Práva detí v ŠkVP

ŠkVP našej základnej školy v plnej miere rešpektuje osobnosť žiaka, rozvíja jeho občianské, sociálne i etické kompetencie. Naším cieľom je rešpektovať Dohovor o právach detí, všetky jeho články, keďže každé dieťa sa narodilo so základnými slobodami a právami, vlastnými každej ľudskej bytosti – občianskými, politickými, ekonomickými, sociálnymi a kultúrnymi.

            Práva detí, tak ako ich chápe Dohovor, sú pevnou súčasťou učebných osnov takmer všetkých spoločensko vedných predmetov. Naši žiaci pracujú na hodinách výtvarnej výchovy na prácach so silnou sociálnou tematikou, kedy prichádza i ku diskusii a interakcii. Nezriedka sú medzi žiakmi sociálne rozdiely a je na učiteľovi, aby vhodným citlivým spôsobom reagoval na vzniknuté interakcie v triede v zmysle Dohovoru.

            Na hodinách etickej výchovy sa výučba plne realizuje pomocou metodických materiálov, ktoré škole dáva k dispozícii organizácia UNICEF a formou situačných  hier, cvičení a iných sa žiaci nevtieravým a vhodným spôsobom oboznamujú s problematikou, ktorej sa UNICEF vo svete venuje.

             Na hodinách občianskej náuky žiaci rozoberajú jednotlivé články Dohovoru, komentujú, konfrontujú svoje názory a dochádza tak k plodným diskusiám, ktoré sú vekovo primerané a citlivé.

            Učíme deti myslieť sociálne a empaticky a táto naša snaha je dlhodobá, nakoľko problémy sociálnej neznášanlivosti sa vyskytujú mnoho razy i v našich, slovenských, podmienkach. Naším cieľom je vychovať žiaka komplexne, aby sa jeho obzor nezúžil len na dianie okolo seba, ale na dianie celospoločenské i celosvetové.

            I predmety ako sú Slovenský jazyk a literatúra, Anglický jazyk, Ruský jazyk majú v učebných osnovách zakomponovaný svoj sociálny podtext, nakoľko konverzačné témy sú široko orientované.

            Hodiny Geografie umožňujú žiakom prostredníctvom máp, internetu, interaktívnych tabúľ nahliadnuť do sveta a spoznať tak oblasti s vysokou mierou chudoby, ktorým organizácia UNICEF  pomáha.

Na záver pripájame Dohovor o právach detí, ktorý v plnej miere vo vyučovacom a výchovnom procese rešpektujeme:

Preambula

 

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru majúc na zreteli, že podľa zásad Charty

Spojených národov je uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých neodňateľných práv všetkých

príslušníkov ľudskej rodiny základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete, majúc na mysli, že ľud

Spojených národov v Charte znovu prejavil svoju vieru v základné ľudské práva, v dôstojnosť a

hodnotu ľudskej osobnosti a vyjadril svoje odhodlanie podporovať pokrok a zlepšovať životnú úroveň

pri väčšej slobode, uznávajúc, že Spojené národy vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v

medzinárodných zmluvách o ľudských právach prehlásili, a uzniesli sa, že každému prináležia v nich

ustanovené práva, a to bez akéhokoľvek rozdielu podľa rasy, farby pokožky, pohlavia, jazyka,

náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku

rodu alebo iného postavenia, majúc na pamäti, že vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv Spojené

národy prehlásili, že deti majú nárok na zvláštnu starostlivosť a pomoc, v presvedčení, že rodina ako

základná jednotka spoločnosti a prirodzené prostredie pre rast a blaho všetkých svojich členov a

predovšetkým detí, musí mať nárok na potrebnú ochranu a pomoc, aby mohla bezo zvyšku plniť svoju

úlohu v spoločnosti, uznávajúc, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti, musí dieťa

vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia, majúc na zreteli, že dieťa

musí byť plne pripravené žiť v spoločnosti vlastným životom a byť vychované v duchu ideálov

obsiahnutých v Charte Spojených národov, a to predovšetkým v duchu mieru, dôstojnosti,

znášanlivosti, slobody, rovnosti a spolupatričnosti, majúc na mysli, že potreba zabezpečiť zvláštnu

starostlivosť bola zakotvená v Ženevskej deklarácii práv dieťaťa u roku 1924 a v Deklarácii práv

dieťaťa prijatej Spojenými národmi v roku 1959 a uznaná vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, v

Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach /zvlášť v článkoch 23 a24/, v

Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach /zvlášť v článku 10/ a v

štatútoch a príslušných dokumentoch odborných a medzinárodných organizácií, zaoberajúcich sa

starostlivosťou o deti, majúc na mysli, že ako je uvedené v Deklarácii práv dieťaťa, prijatej Valným

zhromaždením Organizácie Spojených národov 20. Novembra 1989, „dieťa pre svoju telesnú a

duševnú nezrelosť potrebuje zvláštne záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu pred

narodením a po ňom“, majúc na pamäti ustanovenia Deklarácie sociálnych a právnych zásad ochrany

blaha detí, so zvláštnym zreteľom na vnútroštátne a medzinárodné predpisy pre umiestňovanie detí

do inštitúcií do náhradnej starostlivosti, Minimálnych štandardných pravidiel OSN týkajúcich sa výkonu

súdnictva za účasti mladistvých /Pekingské pravidlá/, Deklarácie o ochrane žien a detí za

mimoriadnych okolností a v ozbrojených konfliktoch, uznávajúc, že vo všetkých krajinách sveta sú

deti, ktoré žijú v mimoriadne ťažkých podmienkach a že si tieto deti vyžadujú zvláštnu pozornosť,

berúc náležitý ohľad na význam tradícií a kultúrnych hodnôt každého národa pre ochranu a

harmonický rozvoj dieťaťa,uznávajúc význam medzinárodnej spolupráce pre zlepšovanie životných

podmienok detí v každej krajine, predovšetkým v rozvojových krajinách,dohodli sa na nasledovnom:

 

(Neoficiálny komentár hlavných ustanovení

 

: Preambula sa odvoláva na základné princípy OSN a

špeciálne ustanovenia rôznych príslušných zmlúv a deklarácií o ľudských právach. Opäť zdôrazňuje,

že deti vyžadujú vzhľadom na svoju zraniteľnosť zvláštnu starostlivosť a ochranu. Zvláštny dôraz sa

kladie na základnú starostlivosť a ochrannú zodpovednosť rodiny, na nevyhnutnosť právnej a ďalšej

ochrany dieťaťa pred a po narodení, na význam rešpektovania kultúrnych hodnôt detského

spoločenstva a na životne dôležitú úlohu medzinárodnej spolupráce pri uplatňovaní práv detí.)

ČASŤ I

 

Článok 1

DEFINÍCIA DIEŤAŤA

 

Pre účely tohto Dohovoru sa za dieťa považuje každá ľudská bytosť mladšia než 18 rokov, ak podľa

právneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na dieťa, nie je dospelosť dosiahnutá skôr.

 

(Dieťaťom je každá osoba mladšia než 18 rokov, ak sa dospelosť podľa zákona nedosahuje skôr.)

 

 

Článok 2

NEDISKRIMINÁCIA

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať a zabezpečiť práva stanovené týmto Dohovorom každému dieťaťu, ktoré je pod ich jurisdikciou, bez akejkoľvek

diskriminácie podľa rasy, farby pokožky, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného

zmýšľania, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, majetku, telesnej alebo duševnej

nespôsobilosti, rodu a iného postavenia dieťaťa alebo jeho rodičov, alebo zákonných zástupcov.

 

(Princíp, že všetky práva sa vzťahujú na všetky deti bez výnimky a štát je povinný chrániť deti pred

akoukoľvek formou diskriminácie. Štát nesmie porušovať žiadne právo a musí prijímať pozitívne

opatrenia na ich propagáciu a dodržiavanie.)

 

2. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, prijmú všetky potrebné opatrenia, aby bolo dieťa

chránené pred všetkými formami diskriminácie alebo trestov založených na postavení, činnosti,

vyjadrených názoroch alebo presvedčení jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo členov rodiny.

 

Článok 3

ZÁUJMY DIEŤAŤA

 

1. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už

vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo

zákonodarnými orgánmi.

 

2. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a

starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov,

zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky

potrebné zákonodarné administratívne opatrenia.

 

3. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie,

služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným

kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie

personálu, ako aj kompetentného dozoru.

 

(Všetky činnosti týkajúce sa dieťaťa musia brať plne do úvahy jeho najlepšie záujmy. Štát musí

poskytovať dieťaťu primeranú starostlivosť v prípade, keď ju nemôžu poskytnúť rodičia alebo iné

zodpovedné osoby.)

 

Článok 4

VÝKON PRÁV

 

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, vykonajú všetky potrebné zákonodarné, správne

a iné opatrenia pre uskutočnenie práv uznaných týmto Dohovorom. Pokiaľ ide o hospodárske,

sociálne a kultúrne práva, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, urobia opatrenia v

maximálnej miere podľa svojich možností a podľa potreby v rámci medzinárodnej spolupráce.

 

(Ide o záväzok štátu plniť práva obsiahnuté v Dohovore.)

 

Článok 5

RODIČOVSKÉ USMERŇOVANIE A SCHOPNOSTI DIEŤAŤA

 

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a

povinnosti rodičov, alebo iných prípadoch členov širšej rodiny alebo obce, v súlade s miestnymi

zvyklosťami, alebo zákonných zástupcov, či iných osôb právne zodpovedných za dieťa. Budú sa

snažiť o to, aby bola dieťaťu poskytnutá pomoc pri orientácii a výkone jeho práv uznaných týmto

Dohovorom v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.

 

(Povinnosť štátu rešpektovať práva a zodpovednosť rodičov a širšej rodiny pre vedení dieťaťa, v

súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.)

 

Článok 6

ZACHOVANIE ŽIVOTA A ROZVOJ

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú, že každé dieťa má prirodzené právo na život.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, budú zabezpečovať v maximálnej miere

zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

 

(Neodňateľné právo na život a záväzok štátu zabezpečiť prežitie a rozvoj dieťaťa.)

 

Článok 7

MENO A ŠTÁTNA PRÍSLUŠNOSŤ

 

1. Každé dieťa je ihneď po narodení zaregistrované a má od narodenia právo na meno, štátnu

príslušnosť, a podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zabezpečujú uplatňovanie týchto práv v súlade

so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z príslušných medzinárodných právnych dokumentov v tejto

oblasti, zvlášť v prípade, ak by dieťa inak štátnu príslušnosť nemalo.

 

(Právo mať meno a štátnu príslušnosť od narodenia.)

 

Článok 8

ZACHOVANIE IDENTITY

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa zaväzujú, že budú rešpektovať právo dieťaťa

na zachovanie jeho totožnosti, vrátane štátnej príslušnosti, mena a rodinných zväzkov uznaných

zákonom s vylúčením nezákonných zásahov.

2. Ak je dieťa protizákonne zbavené čiastočne alebo úplne svojej identity, zabezpečia štáty, ktoré sú

zmluvnými stranami tohto Dohovoru, potrebnú pomoc a ochranu pre urýchlené obnovenie jeho

totožnosti.

 

(Záväzok štátu chrániť a v prípade potreby obnoviť základné atribúty identity dieťaťa /meno, štátnu

príslušnosť a rodinné zväzky/.)

 

Článok 9

ODLÚČENIE OD RODIČOV

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené

od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia

a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v

najlepšom záujme dieťaťa. Takéto určenie môže byť nevyhnutné v konkrétnom prípade, napr. ak ide o

zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia oddelene a je potrebné

rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

2. V každom procese podľa odstavca 1 sa poskytuje všetkým zainteresovaným stranám možnosť

zúčastniť sa jednania a uviesť svoje stanoviská.

3. Uvedené štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov,

udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so

záujmami dieťaťa.

4. Ak je takéto oddelenie dieťaťa od rodičov dôsledkom akéhokoľvek postupu štátu, ktorý je zmluvnou

stranou tohto Dohovoru, ako je väzba, uväznenie, vypovedanie, vyhostenie alebo smrť /vrátane smrti,

ktorá nastala z akejkoľvek príčiny v dobe, keď bola dotyčná osoba v starostlivosti štátu/ jedného alebo

oboch rodičov dieťaťa, štát na požiadanie poskytne rodičom, dieťaťu alebo prípadne inému členovi

rodiny nevyhnutné informácie o mieste pobytu neprítomného /neprítomných/ člena /členov/ rodiny. S

výnimkou prípadov, ak by poskytnutie takejto informácie bolo v rozpore s blahom dieťaťa. Štáty, ktoré

sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru, okrem toho zabezpečia, aby poskytnutie takejto informácie

nemalo žiadne nepriaznivé dôsledky pre zainteresovanú osobu /osoby/.

 

(Dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má

taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch.)

 

Článok 10

SPÁJANIE RODÍN

 

1. V súlade so záväzkami štátu, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, podľa čl.9, odst.1, sa žiadosti dieťaťa alebo jeho rodičov o vstup na územie štátu, ktorý je zmluvnou stranou tohto

Dohovoru, alebo jeho opustenie za účelom spojenia rodiny posudzujú pozitívne, humánne a

urýchlene. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, ďalej zabezpečia, aby podanie takejto

žiadosti nemalo žiadne nepriaznivé dôsledky pre žiadateľa alebo členov jeho rodiny.

2. Dieťa, ktorého rodičia bývajú v rozličných štátoch, má až na výnimočné prípady právo udržiavať

pravidelné osobné kontakty a priame vzťahy s oboma rodičmi. Za týmto účelom a v súlade so svojimi

záväzkami podľa čl.9, odst.2, uznávajú členské štáty Dohovoru právo dieťaťa a jeho rodičov opustiť

ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú a vstúpiť do vlastnej krajiny. Právo opustiť ktorúkoľvek krajinu

podlieha iba takým obmedzeniam, ktoré stanoví zákon a sú nutné pre ochranu národnej bezpečnosti,

verejného poriadku, verejného zdravia alebo morálky, alebo práv a slobôd druhých, a ktoré sú v

súlade s ostatnými právami uznanými v tomto Dohovore.

 

(Deti a ich rodičia majú právo odísť z ktorejkoľvek krajiny a vstúpiť do ich vlastnej za účelom spojenia

alebo udržania vzťahov medzi deťmi a rodičmi.)

 

Článok 11

NEZÁKONNÉ PREMIESTNENIE A NEVRÁTENIE

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia urobiť opatrenia na zabránenie

nezákonného premiestňovania detí do zahraničia a ich nevrátenie späť.

2. Za týmto účelom sa musia štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, usilovať o

uzatvorenie dvojstranných a mnohostranných dohôd alebo o prístup k existujúcim dohodám.

 

(Štát má povinnosť zabrániť a napraviť únos alebo zadržiavanie detí v zahraničí rodičom alebo treťou

stranou.)

 

Článok 12

NÁZOR DIEŤAŤA

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné

formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho

dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a

úrovni.

2. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom

súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo

prostredníctvom zástupcu alebo jeho príslušného orgánu, a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami

vnútroštátneho zákonodarstva.

 

(Dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor, jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v každej

záležitosti alebo postupne, ktoré sa ho týkajú.)

 

Článok 13

SLOBODA PREJAVU

 

1. Dieťa má právo na slobodu prejavu: Toto právo zahŕňa slobodu vyhľadávať, prijímať a rozširovať

informácie každého druhu bez ohľadu na hranice, či už ústne, písomne alebo tlačou, prostredníctvom

umenia alebo inými prostriedkami podľa voľby dieťaťa.

2. Výkon tohto práva môže podliehať určitým obmedzeniam, avšak tieto obmedzenia môžu byť iba

také, aké stanoví zákon a ktoré sú nutné:

a/ pre rešpektovanie práv alebo povesti iných,

b/ pre ochranu národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku, verejného zdravia alebo morálky.

 

(Dieťa má právo slobodne vyjadrovať svoje názory, získavať a zverejňovať informácie s výnimkou

situácie, kedy by došlo k porušeniu práv ostatných.)

 

Článok 14

SLOBODA SVEDOMIA, MYSLENIA A NÁBOŽENSTVA

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia uznávať právo dieťaťa na slobodu

myslenia, svedomia a náboženstva. 2. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia uznávať práva a povinnosti rodičov, v

zodpovedajúcich prípadoch zákonných zástupcov, viesť dieťa pri výkone jeho práva spôsobom

zodpovedajúcim rozvíjajúcim sa schopnostiam dieťaťa.

3. Sloboda prejavovať náboženstvo alebo vieru môže podliehať iba takým obmedzeniam, ktoré

stanovuje zákon a ktoré sú nutné na ochranu verejnej bezpečnosti, poriadku, zdravia alebo morálky

alebo základných práv a slobôd iných.

 

(Štát musí rešpektovať právo dieťaťa na slobodu svedomia, myslenia a náboženstva, podliehajúce

vhodnej orientácii zo strany rodičov.)

 

Článok 15

SLOBODA ZDRUŽOVANIA

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na slobodu

združovania a slobodu pokojného zhromažďovania.

2. Výkon týchto práv nesmie byť žiadnym spôsobom obmedzovaný s výnimkou tých obmedzení, ktoré

stanoví zákon a ktoré sú nutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej alebo verejnej

bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd

druhých.

 

(Dieťa má právo stretávať sa s ostatnými a vytvárať alebo spájať sa do združení.)

 

Článok 16

OCHRANA SÚKROMIA

 

1. Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života rodiny,

domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť.

2. Dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom.

 

(Dieťa má právo na ochranu pred zasahovaním do súkromia, rodiny, domova a korešpondencie a

pred útokmi na jeho česť alebo povesť.)

 

Článok 17

PRÍSTUP K VHODNÝM INFORMÁCIÁM

 

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú dôležitú unkciu hromadných

oznamovacích prostriedkov a zabezpečujú dieťaťu prístup k informáciám a materiálom z rôznych

národných a medzinárodných zdrojov, predovšetkým takých, ktoré sú zamerané na rozvoj sociálneho,

duchovného a mravného blaha dieťaťa a tiež jeho telesného a duševného zdravia. Za týmto účelom

štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, budú podporovať:

a/ hromadné oznamovacie prostriedky šíriace informácie a materiály, ktoré sú pre dieťa sociálne a

kultúrne prospešné a ktoré zodpovedajú duchu článku 29 tohto Dohovoru,

b/ medzinárodnú spoluprácu pri tvorbe, výmene a rozširovaní takýchto informácií a materiálov z

rôznych kultúrnych, národných a medzinárodných zdrojov,

c/ tvorbu a rozširovanie kníh pre deti,

d/ hromadné oznamovacie prostriedky, berúce zvláštny ohľad na jazykové potreby detí patriacich k

menšinovej skupine alebo domorodému obyvateľstvu,

e/ tvorbu zodpovedajúcich zásad ochrany dieťaťa pred informáciami a materiálmi škodlivými pre jeho

blaho, majúc na mysli ustanovenie článkov 13 a 18 tohto Dohovoru.

 

(Štáty musia zabezpečiť prístup detí k informáciám a materiálom z rôznych zdrojov a musia

podporovať masmédiá, aby rozširovali informácie, ktoré sú v súlade so sociálnym a kultúrnym blahom

dieťaťa a prijímať opatrenia na ochranu detí pred škodlivými materiálmi.)

 

Článok 18

RODIČOVSKÁ ZODPOVEDNOSŤ

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby

bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa.

Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujme dieťaťa. 2. Za účelom zaručenia a podpory práv stanovených týmto Dohovorom, musia členské štáty, ktoré sú

zmluvnými stranami tohto Dohovoru poskytovať rodičom a zákonným zástupcom potrebnú pomoc pri

výchove detí a zabezpečiť rozvoj inštitúcií, zariadení a služieb starostlivosti o deti.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia urobiť všetky potrebné opatrenia k tomu,

aby bolo zabezpečené právo detí pracujúcich rodičov využívať služby a zariadenia starostlivosti o deti,

ktoré sú pre ne určené.

 

(Rodičia majú spoločnú základnú zodpovednosť za výchovu detí a štát ich v tom musí podporovať.

Štát musí poskytovať primeranú pomoc rodičom pri výchove detí.)

 

Článok 19

OCHRANA PRED ZNEUŽÍVANÍM A ZANEDBÁVANÍM

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia prijať všetky potrebné zákonodarné,

administratívne, sociálne a výchovné opatrenia pre ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo

duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, zanedbávaním alebo nedbalým zaobchádzaním,

trýznením alebo vykorisťovaním, vrátane sexuálneho zneužívania počas obdobia, keď sú v

starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb.

2. Takéto ochranné opatrenia musia, v prípade nutnosti zahŕňať účinné postupy pre vytváranie

sociálnych programov poskytujúcich potrebnú podporu dieťaťa a tým, ktorí sa o dieťa starajú. Týka sa

to aj iných foriem prevencie a zisťovania, oznamovania, upozorňovania, vyšetrovania, liečenia a

následných opatrení, vzťahujúcich sa na prípady zlého zaobchádzania s deťmi tak, ako je uvedené

vyššie, a tiež, v prípade nutnosti, uplatnenie súdnych prostriedkov.

 

(Štát musí chrániť dieťa pred všetkými formami zlého zaobchádzania zo strany rodičov alebo iných

osôb zodpovedných za výchovu detí a vytvárať vhodné sociálne programy zamerané na prevenciu

zneužívania detí a starostlivosť o obete zneužívania a násilia.)

 

Článok 20

OCHRANA DETÍ BEZ RODINY

 

1. Dieťa dočasne alebo trvale pozbavené svojho rodinného prostredia, alebo také, ktoré v jeho

vlastnom záujme, nemôže byť ponechané v takomto prostredí, má právo na zvláštnu ochranu a

pomoc poskytovanú štátom.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť takémuto dieťaťu v súlade so

svojimi vnútroštátnym zákonodarstvom náhradnú starostlivosť.

3. Takáto starostlivosť môže medzi iným zahrňovať odovzdanie do starostlivosti, inštitút „kafala“ podľa

islamského práva, osvojenie a v nutných prípadoch umiestnenie do vhodného zariadenia starostlivosti

o deti. Pri voľbe riešenia je potrebné brať do úvahy žiaducu kontinuitu vo výchove dieťaťa a etnický,

náboženský, kultúrny a jazykový pôvod dieťaťa.

 

(Štát je povinný zabezpečiť zvláštnu ochranu deťom, ktoré stratili rodinné prostredie a zabezpečiť

primeranú náhradnú starostlivosť alebo ich umiestnenie do vhodného zariadenia v takýchto prípadoch.

Pri plnení tohto záväzku sa musí brať ohľad na kultúrny pôvod detí.)

 

Článok 21

ADOPCIA

 

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru a ktoré uznávajú a /alebo/ povoľujú systém

osvojenia, musia zabezpečiť, aby sa v prvom rade bral do úvahy najlepší záujem dieťaťa a musia:

a/ zabezpečiť, aby osvojenie dieťaťa povoľovali iba úrady na to kompetentné, ktoré dodržiavajú

príslušný zákon a v stanovenom postupe, na základe všetkých zodpovedajúcich a spoľahlivých

informácií určia, že osvojenie je prístupné z hľadiska postavenia dieťaťa vo vzťahu k rodičom,

príbuzným a zákonným zástupcom a že, ak sa to vyžaduje, príslušné osoby dali vedomý súhlas k

osvojeniu po takom prejednávaní, ktoré sa môže ukázať nutným,

b/ uznať, že osvojenie v cudzej krajine je možné považovať za náhradný spôsob starostlivosti o dieťa,

ak dieťa nemôže byť dané do výchovy v zariadení starostlivosti o deti alebo v rodine osvojiteľa, alebo

nie je možné starať sa oň, iným vhodným spôsobom v krajine pôvodu,

c/zabezpečiť, aby dieťa osvojené v inej krajine využívalo rovnaké záruky a práva, ktoré by platili v

prípade osvojenia v jeho vlastnej krajine, d/ urobiť všetky potrebné opatrenia pre zabezpečenie toho, aby osvojenie v cudzej krajine neviedlo k

neoprávnenému zisku zainteresovaných osôb,

e/ podporovať v nutných prípadoch ciele tohto článku uzatváraním dvojstranných alebo

mnohostranných dohôd alebo zmlúv a v ich rámci sa snažiť o to, aby umiestnenie dieťaťa do

starostlivosti v inej krajine uskutočňovali príslušné úrady alebo orgány.

 

(V krajinách, kde sa adopcia uznáva alebo je dovolená, musí sa uskutočňovať iba v záujme dieťaťa a

na základe súhlasu príslušných orgánov a pri zabezpečení záruk pre postavenie dieťaťa.)

 

Článok 22

UTEČENECKÉ DETI

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia prijať potrebné opatrenia na

zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o postavenie utečenca alebo, ktoré je v súlade s platným

medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považované za utečenca, či už je v

doprovode svojich rodičov, iných osôb alebo bez doprovodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu

pomoc pri využívaní práv stanovených týmto dohovorom a imnými dokumentmi v oblasti

medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, kde sú uvedené štáty zmluvnými stranami.

2. Za týmto účelom majú štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, rozvíjať podľa uváženia

spoluprácu v úsilí Spojených národov a iných príslušných medzivládnych alebo nevládnych

organizácií, spolupracujúcich so Spojenými národmi pri ochrane a pomoci takýmto deťom a pri

vyhľadávaní rodičov alebo iných členov rodiny dieťaťa - utečenca, s cieľom získať informácie potrebné

pre jeho opätovné spojenie s rodinou. Ak nie je možné nájsť rodičov alebo iných členov rodiny, musí

sa dieťaťu poskytnúť rovnaká ochrana ako inému dieťaťu trvale a prechodne zbavenému svojej

rodiny, ako to stanovuje tento Dohovor.

 

(Utečeneckému dieťaťu alebo dieťaťu, ktoré sa usiluje o status utečenca, sa musí poskytovať zvláštna

ochrana. Povinnosťou štátu je spolupracovať s kompetentnými organizáciami, ktoré poskytujú takúto

ochrannú pomoc.)

 

Článok 23

POSTIHNUTÉ DETI

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú, že duševne alebo telesne postihnuté

dieťa má žiť plnohodnotný a riadny život v podmienkach zabezpečujúcich dôstojnosť, podporujúcich

sebadôveru a umožňujúcich aktívnu účasť dieťaťa v spoločnosti.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo postihnutého dieťaťa na

zvláštnu starostlivosť. V závislosti od rozsahu existujúcich zdrojov musia oprávnenému dieťaťu a

osobám, ktoré sa oň starajú, poskytnúť podporu a pomoc, o ktorú sú požiadané a ktorá zodpovedá

stavu dieťaťa a situácii rodičov alebo iných osôb, ktoré sa starajú o dieťa.

3. S uznaním zvláštnych potrieb postihnutého dieťaťa sa pomoc, v súlade s odst. 2 tohto článku musí

poskytovať podľa možnosti bezplatne, s ohľadom na finančné zdroje rodičov alebo iných osôb, ktoré

sa o dieťa starajú. Pomoc musí byť určená na zabezpečenie skutočného prístupu postihnutého

dieťaťa ku vzdelaniu, profesionálnej príprave, zdravotnej a rehabilitačnej starostlivosti, príprave na

zamestnanie a oddychu spôsobom, ktorý vedie k dosiahnutiu najúplnejšieho možného zapojenia do

spoločnosti a individuálneho rozvoja dieťaťa, vrátane jeho kultúrneho a duchovného rozvoja.

4. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia v duchu medzinárodnej spolupráce

podporovať výmenu príslušných informácií v oblasti preventívnej zdravotníckej starostlivosti a

medicínskeho, psychologického a funkčného liečenia v prípade postihnutých detí, vrátane rozširovania

a prístupu k informáciám týkajúcich sa metód rehabilitačnej výchovy a profesionálnej prípravy na to,

aby signatárske štáty Dohovoru mohli zlepšovať svoje možnosti a znalosti a prehlbovať tak svoje

skúsenosti v týchto oblastiach. V tomto smere sa berie zvláštny ohľad na potreby rozvojových krajín.

 

(Postihnuté dieťa má právo na špeciálnu starostlivosť, vzdelanie a prípravu, aby mohlo dosiahnuť čo

najväčšiu samostatnosť a aby mohlo viesť plnohodnotný a aktívny život v spoločnosti.)

 

Článok 24

ZDRAVIE A ZDRAVOTNÍCKE SLUŽBY

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravotného stavu a na využívanie liečebných a rehabilitačných zariadení.

Musia sa usilovať, aby žiadne dieťa nebolo zbavené svojho práva na prístup k takýmto zdravotníckym

službám.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia sledovať úplné vykonávanie tohto práva

a predovšetkým prijímať potrebné opatrenia:

a/ pre znižovanie dojčenskej a detskej úmrtnosti,

b/ pre zabezpečenie nevyhnutnej lekárskej pomoci a zdravotníckej starostlivosti pre všetky deti, s

dôrazom na základnú lekársku starostlivosť,

c/ pre odstránenie chorôb a podvýživy tiež v rámci základnej lekárskej starostlivosti, okrem iného tiež

prostredníctvom poskytovanej technológie a prostredníctvom poskytovanej dostatočnej hodnotnej

potravy a pitnej vody, pričom je treba brať ohľad na nebezpečenstvá a riziká znečistenia životného

prostredia,

d/ pre poskytovanie primeranej starostlivosti matkám pred a po pôrode,

e/ pre zabezpečenie, aby všetky zložky spoločnosti, predovšetkým rodičia a deti boli informovaní o

zdraví a detskej výžive, o výhodách dojčenia, o hygiene, sanitárnych podmienkach prostredia detí a o

predchádzaní úrazov a aby mali prístup k vzdelaniu a boli podporovaní pri využívaní týchto

základných znalostí,

f/ pre rozvoj preventívnej zdravotníckej služby a poradenskej služby pre rodičov a rozvoj výchovy k

plánovanému rodičovstvu a služieb.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia prijať všetky účinné a vhodné opatrenia

na odstránenie všetkých zaužívaných postupov, ktoré škodia zdraviu detí.

4. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa zaväzujú, že budú podporovať

medzinárodnú spoluprácu za účelom postupného dosiahnutia plného vykonávania práva uznaného v

tomto článku. V tejto súvislosti sa musí brať zvláštny ohľad predovšetkým na potreby rozvojových

krajín.

 

(Dieťa má právo na najlepší zdravotný stav a prístup k zdravotníckym službám najvyššieho štandardu.

Štát musí klásť zvláštny dôraz na ustanovenia o základnej a preventívnej starostlivosti, verejnej

zdravotnej výchove a na znižovanie detskej úmrtnosti. Štát musí podporovať medzinárodnú

spoluprácu v tejto oblasti a zabezpečiť, aby žiadne dieťa nemalo zamedzený prístup k efektívnej

zdravotníckej službe.)

 

Článok 25

PRAVIDELNÁ KONTROLA UMIESTNENIA

 

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa umiestneného do

náhradného zariadenia za účelom starostlivosti, ochrany alebo liečenia jeho telesného alebo

duševného zdravia, na pravidelné hodnotenie zaobchádzania s dieťaťom a všetkých ďalších okolností

spojených s jeho umiestnením.

 

(Dieťa, ktoré štát umiestnil do náhradného zariadenia z dôvodu starostlivosti, ochrany alebo liečenia,

má právo na pravidelnú kontrolu zaobchádzania s ním.)

 

Článok 26

SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia uznávať právo každého dieťaťa na

výhody sociálneho zabezpečenia vrátane sociálneho poistenia a musí prijímať nevyhnutné opatrenia

na dosiahnutie plného výkonu tohto práva v súlade s vnútroštátnym právom.

2. Tieto výhody sa musia podľa situácie poskytovať s ohľadom na zdroje a možnosti dieťaťa a osôb,

ktoré sa oň starajú, ako aj s ohľadom na akékoľvek ďalšie hľadiská spojené so žiadosťou o

poskytovanie týchto výhod, podanú dieťaťom alebo v jeho prospech.

 

(Dieťa má právo využívať sociálne zabezpečenie vrátane sociálneho poistenia.)

 

Článok 27

ŽIVOTNÁ ÚROVEŇ

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na životnú úroveň

potrebnú pre jeho telesný, duševný, mravný a sociálny rozvoj. 2. Rodičia alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, majú prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie

životných podmienok nevyhnutných pre jeho rozvoj.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, v súvislosti s podmienkami daného štátu a v

rámci svojich možností musia prijať potrebné opatrenia za účelom poskytnutia pomoci rodičom a iným

osobám, ktoré sa starajú o dieťa, pre vykonávanie tohto práva a v prípade potreby musia poskytovať

materiálnu pomoc a podporovať programy, predovšetkým v súvislosti so zabezpečením potravín,

oblečenia a bývania.

4. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia prijať všetky nevyhnutné opatrenia pre

udržanie starostlivosti o dieťa zo strany rodičov alebo iných osôb, ktoré zaň nesú finančnú

zodpovednosť, či už na území signatárskeho štátu alebo v zahraničí. Predovšetkým v prípadoch, keď

osoby, ktoré nesú za dieťa finančnú zodpovednosť, žijú v inom štáte než dieťa, majú signatárske štáty

sprístupniť medzinárodné dohody alebo uzatváranie takýchto dohôd a tiež musia prijímať iné vhodné

opatrenia.

 

(Každé dieťa má právo na zabezpečenie životnej úrovne, primeranej jeho telesnému, duševnému,

duchovnému, morálnemu a sociálnemu rozvoju. Rodičia majú prvoradú povinnosť zabezpečiť dieťaťu

primeranú životnú úroveň. Povinnosťou štátu je zabezpečiť, aby sa táto povinnosť plnila a mohla plniť.

Zodpovednosť štátu môže zahrňovať materiálnu pomoc rodičom a ich deťom.)

 

Článok 28

VZDELÁVANIE

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na vzdelanie a za

účelom postupného napĺňania tohto práva a pri rešpektovaní rovnakých možností, musia

predovšetkým:

a/ zaviesť pre všetkých bezplatné a povinné vzdelanie,

b/ podporovať rozvoj rôznych foriem stredného vzdelania, zahrňujúce všeobecné a odborné vzdelanie.

Sprístupniť ho každému dieťaťu a prijímať iné súvisiace opatrenia, ako je zavádzanie bezplatného

vzdelania a v prípade potreby poskytovanie finančnej podpory,

c/ sprístupniť všetkými vhodnými prostriedkami vysokoškolské vzdelanie pre všetkých podľa

schopnosti,

d/ sprístupniť všetkým deťom informácie a poradenskú službu v oblasti vzdelania a odbornej prípravy

na povolanie,

e/ prijímať opatrenia na podporu pravidelnej školskej dochádzky a zníženia počtu detí, ktoré

nedokončia školskú dochádzku.

2. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia prijať všetky potrebné opatrenia pre to,

aby sa disciplína na školách zabezpečovala spôsobom zlučiteľným s ľudskou dôstojnosťou dieťaťa a v

súlade s týmto dohovorom.

3. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia rozvíjať a podporovať medzinárodnú

spoluprácu v záležitostiach týkajúcich sa vzdelania, predovšetkým s cieľom prispieť k odstraňovaniu

nevedomosti a negramotnosti vo svete a uľahčiť prístup k vedecko-technickým poznatkom a

moderným metódam výučby. V súvislosti s tým sa musí brať zvláštny ohľad na rozvojové krajiny.

 

(Dieťa má právo na vzdelanie a povinnosťou štátu je zabezpečiť, aby bolo základné vzdelanie

bezplatné a povinné, podporovať rôzne formy stredného vzdelania dostupného pre každé dieťa a

sprístupniť vysokoškolské vzdelanie pre všetkých podľa kapacity. Disciplína v školách musí byť v

súlade s právami dieťaťa a jeho dôstojnosťou. Štát sa musí zapájať do medzinárodnej spolupráce pri

uplatňovaní týchto práv.)

 

Článok 29

CIELE VÝCHOVY

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru súhlasia, že výchova dieťaťa musí smerovať k:

a/ rozvoju osobnosti dieťaťa, jeho nadania a rozumových a fyzických schopností v čo najväčšej miere,

b/ výchove na posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám a tiež k zásadám

zakotveným v Charte Spojených národov,

c/ výchove zameranej na posilňovanie úcty k rodičom dieťaťa, kultúrnej svojbytnosti, jazyku a

národným hodnotám krajiny, v ktorej dieťa žije, krajine svojho pôvodu a civilizáciám odlišným od svojej

vlastnej,

d/ príprave dieťaťa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu mieru, porozumenia, znášanlivosti, rovnosti pohlaví a priateľstva medzi všetkými národmi, etnickými, národnostnými a

náboženskými skupinami a osobami domorodého pôvodu,

e/ výchove zameranej na posilňovanie úcty k prírodnému prostrediu.

 

(Výchova musí smerovať k rozvoju osobnosti dieťaťa, jeho nadania a duševných schopností v

najväčšom rozsahu. Výchova musí pripraviť dieťa na aktívny život v dospelosti v slobodnej spoločnosti

a zdôrazňovať rešpekt rodičov dieťaťa, jeho vlastnú kultúrnu identitu, jazyk a hodnoty a kultúrny pôvod

a hodnoty ostatných.)

 

Článok 30

DETI NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN ALEBO DOMORODÉHO PÔVODU

 

V tých štátoch, kde existujú etnické, náboženské alebo jazykové menšiny alebo osoby domorodého

pôvodu, nesmie byť dieťaťu, ktoré patrí k takejto menšine alebo domorodému obyvateľstvu,

odopierané právo spoločne s príslušníkmi svojej skupiny používať vlastnú kultúru, vyznávať a

vykonávať vlastné náboženstvo a používať svoj vlastný jazyk.

 

(Deti národnostných menšín a domorodého obyvateľstva majú právo používať svoju vlastnú kultúru a

vykonávať svoje vlastné náboženstvo a používať jazyk.)

 

Článok 31

VOĽNÝ ČAS, REKREÁCIA A KULTÚRNA ČINNOSŤ

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na oddych a voľný čas,

na účasť v hrách a oddychovej činnosti zodpovedajúcej jeho veku, ako i na slobodnú účasť v

kultúrnom živote a umeleckej činnosti.

2. Signatárske štáty Dohovoru musia rešpektovať a podporovať právo dieťaťa na všestrannú účasť v

kultúrnom a umeleckom živote, podporovať ustanovenia o vhodných a rovnocenných príležitostiach v

oblasti kultúrnej, umeleckej, oddychovej činnosti a využívaní voľného času.

 

(Dieťa má právo na oddych, hry a účasť na kultúrnom živote a umeleckých aktivitách.)

 

Článok 32

DETSKÁ PRÁCA

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na ochranu pred

hospodárskym vykorisťovaním a pred vykonávaním akejkoľvek práce, ktorá môže byť pre dieťa

nebezpečná alebo brániť jeho vzdelávaniu, alebo ktorá by škodila zdraviu dieťaťa alebo jeho

telesnému, duševnému, duchovnému, mravnému alebo sociálnemu rozvoju.

2. Zmluvné štáty musia prijať zákonodarné, administratívne, sociálne a výchovné opatrenia pre

zabezpečenie uplatňovania tohto článku. Za týmto účelom a s ohľadom na príslušné ustanovenia

iných medzinárodných dokumentov signatárske krajiny musia predovšetkým:

a/ stanoviť najnižšiu vekovú hranicu alebo hranice pre vstup do zamestnania,

b/ stanoviť zodpovedajúcu úpravu pracovnej doby a podmienok zamestnania,

c/ stanoviť príslušnú penalizáciu alebo iné sankcie pre účinné zabezpečenie uplatňovania tohto

článku.

 

(Dieťa má právo na ochranu pred prácou, ktorá ohrozuje jeho zdravie, výchovu alebo rozvoj. Štát musí

stanoviť najnižšiu vekovú hranicu pre vstup do zamestnania a určiť pracovné podmienky.)

 

Článok 33

KONZUMOVANIE DROG

 

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia prijať všetky príslušné opatrenia vrátane

zákonodarných, administratívnych, sociálnych a kultúrnych opatrení na ochranu detí pred

nezákonným užívaním narkotických a psychotropných látok definovaných príslušnými

medzinárodnými zmluvami a na zabránenie využívania detí pri nezákonnej výrobe a obchodovaní s

týmito látkami.

 

(Dieťa má právo na ochranu pred používaním narkotík a psychotropných látok a pred zapojením do ich výroby a distribúcie.)

 

Článok 34

SEXUÁLNE ZNEUŽÍVANIE

 

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú chrániť dieťa pred všetkými formami

sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania. Za týmto účelom prijímajú predovšetkým

nevyhnutné vnútroštátne, dvojstranné a mnohostranné opatrenia, aby zabránili:

a/ zvádzaniu alebo donucovaniu detí k akejkoľvek nezákonnej sexuálnej činnosti,

b/ vykorisťovaniu a zneužívaniu detí na prostitúciu alebo na iné nezákonné sexuálne praktiky,

c/ vykorisťovaniu a zneužívaniu detí pre pornografiu a pornografické materiály.

 

(Štát musí chrániť dieťa pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním, vrátane prostitúcie a

pornografie.)

 

Článok 35

PREDAJ, ÚNOS A OBCHODOVANIE

 

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia prijať všetky príslušné vnútroštátne,

dvojstranné a mnohostranné opatrenia, aby zabránili únosu detí, ich predávaniu a obchodovaniu s

nimi za akýmkoľvek účelom a v akejkoľvek forme.

 

(Povinnosťou štátu je urobiť všetko pre to, aby zabránil predaju detí, obchodovaniu a ich únosom.)

 

Článok 36

INÉ FORMY VYKORISŤOVANIA

 

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia chrániť dieža pred všetkými ostatnými

formami vykorisťovania, ktoré akýmkoľvek spôsobom škodia blahu dieťaťa.

 

(Dieťa má právo na ochranu pred všetkými formami vykorisťovania, ktoré akýmkoľvek spôsobom

škodí jeho blahu a nie je uvedené v článkoch 32, 33, 34 a 35.)

 

Článok 37

MUČENIE A ZBAVENIE SLOBODY

 

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia zabezpečiť, že:

a/ žiadne dieťa nesmie byť vystavené mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu. Za trestné činy spáchané osobami mladšími ako osemnásť

rokov, nesmie byť uložený trest smrti a trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti prepustenia na

slobodu,

b/ žiadne dieťa nesmie byť nezákonne alebo svojvoľne zbavené slobody. Zatknutie, zadržanie alebo

uväznenie dieťaťa musí prebehnúť v súlade so zákonom a musí sa využívať iba ako krajné opatrenie

a na najkratšiu nutnú dobu,

c/ s každým dieťaťom zbaveným slobody sa musí zaobchádzať s ľudskosťou a úctou k prirodzenej

dôstojnosti ľudskej bytosti a spôsobom, ktorý berie do úvahy potreby osoby daného veku. Každé dieťa

zbavené slobody musí byť predovšetkým umiestnené oddelene od dospelých, s výnimkou prípadu,

kedy neoddelenie od dospelých je v jeho najlepšom záujme a až na výnimočné okolnosti musí mať

právo udržiavať styk so svojou rodinou písomne a pri návštevách,

d/ každé dieťa zbavené slobody musí mať právo okamžitého dovolania sa právnej alebo inej

zodpovedajúcej pomoci, ako aj právo odvolávať sa na nezákonnosť zbavenia svojej slobody pred

súdom alebo iným právomocným, nezávislým a nestranným orgánom a právo na okamžité

rozhodnutie v prípade každého takéhoto postupu.

 

(Žiadne dieťa nesmie byť vystavené mučeniu, krutému zaobchádzaniu alebo trestaniu, nezákonnému

uväzneniu alebo zbaveniu slobody. Trestanie i doživotné uväznenie sú zakázané pre trestné činy

spáchané osobami mladšími ako 18 rokov. Každé dieťa zbavené slobody musí byť oddelené od

dospelých okrem prípadov, keď je to v jeho najlepšom záujme. Dieťa, ktoré je zadržané, musí dostať

právnu a inú pomoc a musí byť umožnený aj styk s rodinou.)

 Článok 38

OZBROJENÉ KONFLIKTY

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať a zabezpečovať

dodržiavanie noriem medzinárodného humanitárneho práva, ktoré sa na nich vzťahujú v prípade

ozbrojených konfliktov a ktoré sa dotýkajú dieťaťa.

2. Signatárske štáty Dohovoru musia prijať všetky realizovateľné opatrenia na zabezpečenie toho, aby

sa osoby, ktoré nedosiahli vek pätnásť rokov, priamo nezúčastňovali bojových akcií.

3. Členské krajiny Dohovoru nesmú povolávať do svojich ozbrojených síl osoby mladšie ako pätnásť

rokov. Pri povolávaní do ozbrojených síl tých osôb, ktoré dosiahli vek pätnásť rokov ale ktoré sú

mladšie ako osemnásť rokov, platí zásada prijímať prednostne osoby, ktoré sú staršie.

4. V súlade so svojimi záväzkami podľa medzinárodného humanitárneho práva na ochranu civilného

obyvateľstva počas ozbrojených konfliktov, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia

prijať všetky realizovateľné opatrenia na zabezpečenie ochrany a starostlivosti o deti, ktorých sa

ozbrojený konflikt dotýka.

 

(Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, musia prijať všetky realizovateľné opatrenia, aby

sa zabezpečilo, že deti mladšie ako pätnásť rokov sa nebudú priamo zúčastňovať v bojových akciách.

Žiadne dieťa mladšie ako 15 rokov nesmie byť povolané do ozbrojených síl. Štáty musia tiež

zabezpečiť ochranu a starostlivosť o deti, ktorých sa ozbrojený konflikt dotkne, podľa príslušných

medzinárodných zákonov.)

 

Článok 39

REHABILITAČNÁ STAROSTLIVOSŤ

 

Signatárske štáty tohto Dohovoru musia prijať všetky potrebné opatrenia na podporu telesného a

duševného zotavenia a sociálnej reintegrácie dieťaťa, ktoré sa stalo obeťou akejkoľvek formy

zanedbávania, vykorisťovania alebo zneužívania, mučenia alebo inej formy krutého, neľudského alebo

ponižujúceho konfliktu. Takéto zotavenie alebo reintegrácia sa musia uskutočňovať v prostredí, ktoré

podporuje zdravie, sebaúctu a dôstojnosť dieťaťa.

 

(Štát má povinnosť zabezpečiť, aby bola deťom, ktoré sa stali obeťami konfliktov, mučenia,

zanedbávania, zlého zaobchádzania alebo vykorisťovania, poskytnutá potrebná starostlivosť pre

zotavenie a sociálnu reintegráciu.)

 

Článok 40

ADMINISTRÁCIA SPRAVODLIVOSTI PRE MLADISTVÝCH

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa obvineného,

obžalovaného, alebo uznaného vinným z porušenia trestného práva na také zaobchádzanie, ktoré je v

súlade s podporou zmyslu dieťaťa pre dôstojnosť a česť, ktoré posilňuje úctu dieťaťa k ľudským

právam a základným slobodám iných a berie ohľad na vek dieťaťa a napomáha jeho reintegrácii, aby

mohlo zaujať konštruktívnu pozíciu v spoločnosti.

2. Za týmto účelom a s ohľadom na príslušné ustanovenia medzinárodných právnych dokumentov

musia štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru zabezpečiť predovšetkým, aby:

a/ žiadne dieťa nebolo obvinené, obžalované alebo uznané za vinné z porušenia trestného práva za

konanie alebo opomenutie, ktoré neboli zakázané vnútroštátnym alebo medzinárodným právom v

dobe, keď k nim došlo,

b/ každé dieťa obvinené alebo obžalované z porušenia trestného práva, malo prinajmenšom tieto

nasledujúce záruky:

I/ aby bolo považované za nevinné až do doby, keď je podľa zákona dokázaná vina,

II/ aby bolo okamžite a priamo, v nutných prípadoch prostredníctvom svojich rodičov alebo zákonného

zástupcu, informované o obvineniach vznášaných proti nemu a malo pri príprave a pri uplatnení svojej

obhajoby právnu alebo inú potrebnú pomoc,

III/ aby o jeho záležitosti bez odkladu rozhodol právomocný, nezávislý a nestranný orgán alebo súdny

orgán v spravodlivom procese v súlade so zákonom v prítomnosti právneho zástupcu alebo inej

zodpovednej osoby a v prítomnosti jeho rodičov alebo zákonných zástupcov, okrem prípadov, kedy by

sa zvážilo, že ich prítomnosť, predovšetkým s ohľadom na vek a situáciu dieťaťa, nie je v jeho

najlepšom záujme,

IV/ aby nebolo nútené vypovedať alebo priznať vinu, aby sa mohlo zoznámiť s výpoveďami svedkov buď priamo alebo prostredníctvom iných a aby bola zabezpečená rovnoprávna účasť svedkov

obhajoby a hodnotenia ich výpovedí,

V/ ak bolo rozhodnuté, že sa dieťa previnilo proti trestnému zákonu, aby toto rozhodnutie, ako aj

akékoľvek rozhodnutia v dôsledku toho prijaté, boli v súlade so zákonom preskúmateľné vyšším

právomocným, nezávislým a nestranným alebo súdnym orgánom,

VI/ aby bola poskytnutá bezplatná pomoc tlmočníka, ak dieťa nerozumie používanému jazyku alebo

nehovorí týmto jazykom,

VII/ aby bolo plne uznané jeho súkromie vo všetkých štádiách jeho prejednávania.

3. Signatárske štáty Dohovoru sa musia snažiť vypracovať zákony a postupy a vybudovať orgány a

inštitúcie určené pre deti obvinené, obžalované alebo uznané vinnými z porušenia trestného práva a

predovšetkým:

a/ stanoviť najnižšiu vekovú hranicu, pred dosiahnutím ktorej sa deti považujú za nespôsobilé porušiť

trestné právo,

b/ v prípade potreby prijať opatrenia pre zaobchádzanie s takýmito deťmi bez použitia súdneho

postupu za predpokladu úplného dodržiavania ľudských práv a právnych záruk.

4. Je nevyhnutné vytvárať rôzne záruky, ako je opatrovateľská služba, ustanovenia o poradenstve a

dozore, konzultatívne služby, zavedenie skúšobnej lehoty, náhradnej starostlivosti, programy

vzdelávania a prípravy na povolanie a iné formy mimoústavnej starostlivosti za účelom zabezpečenia

takého zaobchádzania s deťmi, ktoré zodpovedá ich blahu, ako aj ich pomerom a spáchanému

deliktu.

 

(Dieťa, ktoré sa dostalo do konfliktu so zákonom, má právo na také zaobchádzanie, ktoré podporuje

jeho zmysel pre dôstojnosť a vážnosť, berie do úvahy vek dieťaťa a smeruje k jeho znovu začleneniu

do spoločnosti. Dieťa má právo na základné záruky, ako aj právnu a inú pomoc pre svoju obhajobu.

Všade tam, kde je to možné, musí byť vylúčené súdne pojednávanie a uväznenie.)

 

Článok 41

REŠPEKTOVANIE VYŠŠÍCH NORIEM

 

Nič v tomto Dohovore sa nesmie dotýkať ustanovení, ktoré vo väčšej miere napomáhajú realizácii

práv dieťaťa a ktoré môžu byť obsiahnuté v:

a/ právnom poriadku štátu, ktorý je tu zmluvnou stranou,

b/ medzinárodnom práve, ktoré je pre takýto štát záväzné.

 

(Akékoľvek normy uvedené v národnom alebo medzinárodnom práve, vzťahujúce sa na dieťa, ktoré

sú vyššie ako tie, ktoré sú vyššie uvedené v tomto Dohovore, sa musia vždy dodržiavať.)

ČASŤ II

 

Článok 42

PLNENIE A ZÁVÄZNOSŤ

 

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa zaväzujú, že budú využívať zodpovedajúce

princípy a ustanovenia tohto Dohovoru, vhodným a aktívnym spôsobom tak u dospelých ako aj u detí.

 

Článok 43

 

1. Za účelom zisťovania pokroku dosiahnutého signatárskymi štátmi pri plnení záväzkov prijatých

týmto Dohovorom, sa zakladá Výbor pre práva dieťaťa, ktorý bude vykonávať nižšie uvedené funkcie.

2. Výbor sa skladá z desiatich členov vysokého morálneho kreditu a uznávaných odborníkov v oblasti,

ktorej sa Dohovor dotýka. Členovia výboru sa volia zo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto

dohovoru, občania budú vykonávať túto funkciu ako súkromné osoby, pričom sa bude brať ohľad na

spravodlivé zemepisné rozdelenie a na zastúpenie hlavných právnych systémov.

3. Členovia výboru sú volení tajným hlasovaním zo zoznamov navrhnutých štátmi ktoré sú zmluvnými

stranami tohto Dohovoru. Každý štát, ktorý je tu zmluvnou stranou, môže zo svojich občanov menovať

jednu osobu.

4. Prvé voľby do Výboru sa musia konať najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, kedy nadobudne

platnosť tento Dohovor a potom každé dva roky. Najneskôr štyri mesiace pred dňom konania každých

volieb musí generálny tajomník Spojených národov listom vyzvať signatárske štáty, aby do dvoch

mesiacov predložili svoje návrhy. Generálny tajomník potom pripraví zoznam všetkých takto navrhnutých osôb v abecednom poriadku a s uvedením štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto

Dohovoru.

5. Voľby sa musia konať na zasadaní štátov, ktoré sú tu zmluvnými stranami, ktoré zvolal generálny

tajomník do sídla Spojených národov. Na týchto zasadaniach, na ktorých dve tretiny štátov, ktoré sú tu

zmluvnými stranami, tvoria kvórum, sú zvolené do výboru tie osoby, ktoré dostanú najväčší počet

hlasov prítomných a hlasujúcich zástupcov signatárskych štátov.

6. Členovia výboru sú volení na obdobie štyroch rokov. Vystupujúceho člena je možné zvoliť iba vtedy,

ak je znovu navrhnutý. Funkčné obdobie piatich členov výboru zvolených v prvých voľbách uplynie na

konci druhého roku, okamžite po prvých voľbách predseda vyžrebuje na zasadaní mená týchto piatich

členov.

7. Ak člen výboru zomrie alebo odstúpi alebo oznámi, že z akéhokoľvek dôvodu nemôže ďalej plniť

svoje povinnosti vo výbore, štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto Dohovoru a ktorý ho navrhol,

vymenuje iného svojho občana, ktorý so súhlasom výboru bude vykonávať funkciu do konca

funkčného obdobia.

8. Výbor musí vypracovať vlastný rokovací poriadok.

9. Výbor volí svojich funkcionárov na obdobie dvoch rokov.

10. Zasadania výboru sa za normálnych okolností musia konať v sídle Spojených národov alebo na

inom vyhovujúcom mieste, ktoré určí výbor. Výbor sa schádza pravidelne raz za rok. Dobu trvania

zasadania určujú a v prípade potreby kontrolujú štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,

na svojom zasadnutí, so súhlasom Valného zhromaždenia.

11. Generálny tajomník Spojených národov zabezpečí personál a zariadenia potrebné pre účinné

vykonávanie funkcie Výboru podľa tohto Dohovoru.

12. So súhlasom Valného zhromaždenia dostanú členovia Výboru vytvoreného podľa tohto Dohovoru,

odmenu z prostriedkov Spojených národov za podmienok, o ktorých rozhodne Valné zhromaždenie.

 

Článok 44

 

1. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru sa zaväzujú, že budú Výboru predkladať,

prostredníctvom generálneho tajomníka Spojených národov, správy o opatreniach prijatých na

uplatňovanie práv stanovených v tomto Dohovore a o pokroku, ktorý sa dosiahol pri uplatňovaní týchto

práv:

a/ do dvoch rokov, keď nadobudol Dohovor platnosť v štátoch, ktoré sú tu zmluvnými stranami,

b/ potom každých päť rokov.

2. V právach vypracovaných podľa tohto článku sa musí poukázať na prípadné ťažkosti a skutočnosti,

ktoré ovplyvňujú mieru plnenia povinností podľa tohto Dohovoru. Správy musia tiež obsahovať

informácie dostatočné na to, aby bol zabezpečený úplný prehľad Výboru o uplatňovaní Dohovoru v

príslušnej krajine.

3. Štát, ktorý je zmluvnou stranou, ktorý predložil Výboru komplexnú úvodnú správu, nemusí v

nasledujúcich správach predložených v súlade s odstavcom 1, písm. B/ opakovať základné informácie

už uvedené.

4. Výbor môže od štátov, ktoré sú tu zmluvnými stranami, požadovať ďalšie informácie, dôležité pre

uplatňovanie Dohovoru.

5. Výbor musí, prostredníctvom Hospodárskej a sociálnej rady, predkladať Valnému zhromaždeniu

Spojených národov každé dva roky správu o svojej činnosti.

6. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia svoje správy sprístupniť širokej

verejnosti vo vlastnej krajine.

 

Článok 45

 

Za účelom zabezpečenia účinného uplatňovania Dohovoru a podpory medzinárodnej spolupráce v

oblasti upravenej týmto Dohovorom:

a/ špecializované organizácie, Detský fond OSN a iné orgány Spojených národov, majú právo

zúčastňovať sa na rokovaniach o uplatňovaní tých ustanovení tohto Dohovoru, ktoré spadajú do

oblasti ich činnosti. Výbor môže podľa uváženia vyzvať špecializované organizácie, Detský fond OSN

a iné kompetentné orgány, aby poskytovali rozsiahlu pomoc pri uplatňovaní Dohovoru v oblastiach

spadajúcich do ich činnosti. Výbor môže vyzvať špecializované organizácie, Detský fond OSN a iné

orgány Spojených národov, aby predložili správy o uplatňovaní Dohovoru v oblastiach spadajúcich do

ich činnosti,

b/ Výbor musí podľa svojho vlastného zváženia postúpiť špecializovaným organizáciám, Detskému

fondu OSN a iným kompetentným orgánom, správy od signatárskych štátov obsahujúce požiadavku alebo poukazujúce na potrebu technickej rady alebo pomoci, spolu s prípadnými poznámkami a

návrhmi Výboru, týkajúcimi sa týchto požiadaviek alebo oznámení,

c/Výbor môže odporučiť Valnému zhromaždeniu, aby požiadalo generálneho tajomníka preskúmať

špecifické otázky, ktoré súvisia s právami dieťaťa,

d/ Výbor môže predkladať návrhy a všeobecné odporúčania na základe informácií získaných podľa

článkov 44 a 45 tohto Dohovoru. Takého návrhy a všeobecné odporúčania sa musia postúpiť

príslušnému signatárskemu štátu a oznámiť Valnému zhromaždeniu spolu s prípadnými

pripomienkami štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru.

 

ČASŤ III

 

Článok 46

 

Tento Dohovor je otvorený k podpisu pre všetky krajiny.

 

Článok 47

 

Tento Dohovor podlieha ratifikácii. Ratifikačné listiny musia byť uložené u generálneho tajomníka

Spojených národov.

 

Článok 48

 

Tento Dohovor zostáva otvorený prístupu pre všetky krajiny. Listiny o prístupe musia byť uložené u

generálneho tajomníka Spojených národov.

 

Článok 49

 

1. Tento Dohovor nadobudne platnosť na tridsiaty deň odo dňa uloženia dvadsiatej ratifikačnej listiny

alebo listiny o prístupe u generálneho tajomníka Spojených národov.

2. Pre každý štát, ktorý Dohovor ratifikoval alebo k nemu pristúpil po uložení dvadsiatej ratifikačnej

listiny alebo listiny o prístupe, nadobudne Dohovor platnosť na tridsiaty deň po uložení jeho

ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe.

 

Článok 50

 

1. Ktorýkoľvek štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto Dohovoru, môže navrhnúť dodatok a predložiť ho

generálnemu tajomníkovi Spojených národov. Generálny tajomník potom zoznámi s pozmeňovacím

návrhom štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, a požiada ich, aby mu oznámili, či sú za,

aby bola zvolaná konferencia signatárskych štátov, kde by sa posúdil a rozhodol návrh. V prípade, že

do štyroch mesiacov po takomto oznámení sa aspoň jedna tretina štátov vysloví za takúto

konferenciu, musí ju generálny tajomník zvolať pod záštitou Spojených národov. Každý pozmeňovací

návrh prijatý väčšinou štátov prítomných a hlasujúcich na konferencii, musí byť predložený Valnému

zhromaždeniu OSN na schválenie.

2. Zmena prijatá v súlade s odstavcom 1 tohto článku nadobudne účinnosť, ak ju schváli Valné

zhromaždenie Spojených národov a ak bude prijatá dvojtretinovou väčšinou hlasov štátov, ktoré sú

zmluvnými stranami tohto Dohovoru.

3. Keď zmena nadobudne účinnosť, stáva sa záväznou pre signatárske štáty Dohovoru. Ostatné štáty

sú naďalej viazané iba ustanoveniami tohto Dohovoru a akýmikoľvek predchádzajúcimi zmenami,

ktoré prijali.

 

Článok 51

 

1. Generálny tajomník Spojených národov musí prijímať a rozoslať všetkým štátom text pripomienok,

ktoré štáty uviedli pri ratifikácii alebo prístupe k Dohovoru.

2. Výhrada nezlučiteľná s predmetom a účelom tohto Dohovoru sa nepripúšťa.

3. Výhrady môžu byť kedykoľvek odvolané oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Spojených

národov, ktorý musí o tom informovať všetky štáty. Takéto oznámenie nadobúda účinnosť dňom, kedy

bolo doručené generálnemu tajomníkovi.

 

Článok 52 

Signatársky štát môže tento Dohovor vypovedať písomným oznámením generálnemu tajomníkovi

Spojených národov. Vypovedanie nadobudne účinnosť jeden rok odo dňa, keď bolo doručené

generálnemu tajomníkovi.

 

Článok 53

 

Tento Dohovor bude uložený u generálneho tajomníka Spojených národov, ktorý je pre to určený.

 

Článok 54

 

Originál tohto Dohovoru, ktorého arabská, čínska, francúzska, ruská a španielska verzia majú rovnakú

platnosť, musí byť uložený u generálneho sekretára Spojených národov. Na dôkaz toho dolu

podpísaní zmocnenci, ktorí sú k tomu riadne poverení svojimi vládami, podpísali tento Dohovor.

 

Ustanovenia článkov 42-54 predvídajú obzvlášť

 

:

 

I/ povinnosťou štátu oboznámiť s právami obsiahnutými v Dohovore tak dospelých ako aj deti.

II/ Vytvoriť Výbor pre práva dieťaťa zložený z 10 odborníkov, ktorí budú posudzovať správy štátov,

ktoré podpísali Dohovor, pravidelne predkladaných dva roky po ratifikácii a potom každých päť rokov.

Dohovor nadobudne účinnosť a Výbor bude zriadený potom, ako ho ratifikuje 20 štátov.

III/ Štáty, ktoré sú tu zmluvnými stranami, budú svoje správy rozširovať medzi širokou verejnosťou.

IV/ Výbor môže navrhovať, aby boli vypracované zvláštne štúdie k špecifickým otázkam týkajúcim sa

práv dieťaťa a môže zoznamovať so svojim hodnotením každý účastnícky štát, ktorého sa toto

hodnotenie týka, ako aj Valné zhromaždenie OSN.

V/ S cieľom „účinne podporovať uplatňovanie Dohovoru a povzbudzovať medzinárodnú spoluprácu“

budú mať špecializované organizácie OSN /ako sú ILO, WHO a UNESCO/ a UNICEF prístup na

rokovania Výboru. Spoločne s ďalšími orgánmi považovanými za kompetentné, vrátane nevládnych

organizácií, ktoré majú konzultatívny status u OSN a orgánov OSN, ako je UNHCR, môžu predkladať

naliehavé informácie Výboru a byť požiadané o radu o najoptimálnejšom uplatňovaní Dohovoru.